A tak som začala nosiť moje dieťa

Uverejnené 23. máj 2015


 

Asi dva mesiace pred pôrodom som si z našetrených peňazí kúpila kočík. Práve bol v akcii, čo znamenalo, že mal hodnotu staršieho ojazdeného auta alebo lacnejšieho nového skútra. Milovala som ho. Tlačila som si ho po byte, kľudne aj prázdny a nemohla sa dočkať, kedy vyrazím do ulíc. Som totiž čistý kočíkoholik. Kam prídem, tam sledujem kočíky, hodnotím ich, kritizujem a chválim.

 

Keď mala Bianka asi týždeň, prišiel ten správny čas na prvú prechádzku naostro. Všetko som pripravila, dcéru obliekla, kočík pohladkala. Prvý šok nastal, keď sa nezmestil do výťahu. Do takého z roku 1962 (alebo 1952???) s drevenými dverami zvnútra. Grrrrrrrrr. Nevadí, nevzdala som to a nakoniec sme sa ocitli všetci štyria pred domom (otec, mama, dieťa a kočík). Bianka spala, ja som tlačila. Asi 10 minút. A potom to prišlo. Úplne strašný plač. OU, čo teraz? Dudlík nezaberal, fľašku som nemala a dieťa sa vonku predsa z kočíka nevyberá! (neuveríte, ale to mi raz fakt povedala jedna mladá mamina a mne to utkvelo v pamäti). Tak sme sa zvrtli aj s vreštiacim novorodencom a tým malým výťahom sa na dvakrát dopravili domov. A takto to pokračovalo stále. Bianka proste v MOJOM kočíku plakala. Nonstop. Pri každej prechádzke. Brázdila som internetové fóra a hľadala rady, skúsenosti a osvedčené triky ako naučiť dieťa na kočík. Nakoniec sa mi to podarilo - miluje sa v ňom voziť od svojich troch rokov. 

 

Rady typu "nechať plakať, veď ono prestane" alebo "silno hojdať kočíkom" (ha-ha, to mi fakt pomohlo, keď ten môj ultramoderný predražený kus plastu nemal žiadne pruženie!) alebo "ísť von, keď je najedené" (veď inokedy som sa aj tak neodvážila!) alebo...alebo... vôbec nezaberali. Von sa chodiť muselo, vzduch vraj deťom prospieva a dobre na ňom spia. Čo už, dcéru som sa musela odhodlať vybrať z vaničky a niesť v jednej ruke, kým druhou som tlačila kočík pred sebou.

Od toho dňa som začala nosiť moje dieťa.

Kamarátka so stisnutými perami vedľa mňa nesúhlasne krútila hlavou a ja som sa cítila ako totálny neschopák, že musím mať Bianku pri sebe v náručí, aby bola spokojná. 

 

S-P-O-K-O-J-N-Á. Pretože hneď prestala plakať. Vždy a všade, v okamihu ako som ju vzala k sebe.

 

Keď ma už začínalo bolieť rameno z nosenia a fakt som mala obavy, aby mi vonku nespadla, zašla som si opäť pre rady na google. Klokanku som vylúčila hneď. Mala som to šťastie, že som natrafila na skvele spracovaný článok, prečo v nej nenosiť (jeden z takých skvelých, je aj tento). Šatka sa mi zase zdala zložitá. Do nej som sa jednoducho nemala šancu zamotať. Manducu som vylúčila, lebo veď bola „drahá" (stála AŽ desatinu môjho kočíka, že áno). Okrem toho som stále dúfala, že nebudem nosička, ale budem „tlačička" kočíka, že moje dieťa dostane rozum a bude sa spokojne voziť. Tak som siahla po babyvaku. Vcelku fajn, cenovo ideálny, nemohla som sa sťažovať. Život sa mi na pár týždňov zjednodušil,  Bianka sa v ňom rada nosila, spala, dojčila a aj to tlačenie kočíka pred sebou bolo o niečo jednoduchšie.

 

Lenže opäť sa ozvalo moje rameno a ja som musela hľadať nové riešenie. Tentokrát to vyhral Liliputi nosič. Dobrá cena, ergonomicky ok. Škoda len, že Bianka v ňom bola vo svojich troch mesiacoch stratená a musela doň dorásť. Čo teraz? Pomóc. Tak dobre, čo už, inej cesty nebolo. Odvážila som sa na šatkovanie. Keď už pre nič iné, aspoň to vyzeralo tak cool a odvážne. Kúpila som si skvele zanoseného Storcha (Storchenwiege Leo), strávila asi týždeň na internete - návody, videá, odporúčania, rady (OMG, ako dokázali ľudia prežiť bez internetu???) - všetko som si preštudovala a prvýkrát Bianku uviazala.

 

Krásny pocit.

 

Bola som síce nervózna a mala obavy, či je všetko tak ako má, ale hrdá, že som to zvládla. A od toho dňa som sa stala závislou. Doslova. Tak ako som milovala môj kočík, tak som zbožňovala pocit, keď som si uviazala moju dcéru. Viazala som stále a všade. Vonku, doma, u rodičov, v obchode... . A keďže mám rada istoty, tak som sa pre istotu prihlásila na kurz šatkovania v Bratislave. 

 

Organizovala ho Mirka Hašková a ja na ňu dodnes spomínam, hoci ona nemá dôvod pamätať si ma. Ale vďaka jej kurzu som stratila obavy, doladila detaily a zistila odpovede na moje otázky. A potom to už išlo. Pri jednej šatke som s mojou materialistickou povahou nemala šancu vydržať, takže som ich mala aspoň päť. Hoci dookola som viazala iba s jednou. Časom drobec dorástol aj do Liliputi nosiča,no napriek tomu som šatkovala ďalej - približne do jedného roka. Neskôr, asi v jej roku a pol, som ju začala nosiť na chrbte. Trvalo mi dlhý čas, kým som si na ten "chrbtový pocit" zvykla. Bolo mi ľúto, že je odo mňa tak "ďaleko" a nevidím jej tvár, nemôžem ju vybozkávať a objať. Ešte aj dnes si ju dám niekedy dopredu, hoci jej váhu už poriadne cítim na ramenách a vydržím ju niesť iba pár minút.

 

Pri pohľade späť som vďačná, že mám dieťa, ktoré v kočíku vrešťalo (verte mi, to vážne nebol plač!). Podarilo sa mu tým prebudiť vo mne hlboko vryté inštinkty, ktoré má každá jedna mama: že prirodzené spojenie je dieťa pri mame a nie dieťa v kočíku.

 

Monika Tóthová

Autorka okrem nosenia našla vášeň a plne sa venuje týmto zaujímavým oblastiam: www.rawplacky.sk a http://foodcoach-blog.webnode.sk

Článok uverejnený so súhlasom autorky. Ďakujeme za možnosť zdieľať tento nádherný príbeh ;-)

 

 

Ak chcete zistiť o nosení viac, knižka o nosení detí je vám vždy k dispozícii zdarma po vyplnení formulára nižšie

 

nosenie detí, nosení detí, fyziologické, ergonomické, nosič, nosiče detí, nosítko, ergonomický nosič, baby šatka, šatka, baby šatky, šátek, šátky, elastická šatka, vak, baby vak, šatkovak, ring sling, sling, mei tai, klokanka, turistický nosič, zásady nosenia detí, správne nosenie, polohy nosenia, úväzy, úvazy, video, návody, návod, viazanie, návody na vázání, vazani satku, diskusie, fórum, rady, poradňa, poradne, kurzy nosenia, deti, dieťa, dieta, dieťatko, detské, bábätko, babatko, babetko, babatka, bábätka, baby, bábo, Hoppediz, Amazonas, Storchenwiege, Didymos, Girasol, Sanami, Nati, Moby, Mam, Manduca, Ergo, Patapum, Bondolino, Liliputi, Kibi, mamičky, mamicka, mama, žena, matka, otec, tato, rodinka, rodina, tehotná, tehotenstvo, materstvo, dojčenie, polohy dojčenia, polohy pri kojení, kojenie, nosíme deti, nosme deti, nosme sa, nosíme sa, nosenie na rukách, nosiť na rukách, adopcia, pestúnska starostlivosť, náhradná starostlivosť, adoptované deti, handicap, zdravotné postihnutie, handicapované deti, inak obdarované, telesné, mentálne, viacnásobné, zrakové, sluchové, chronické, postihnutie, poruchy, vady, klokankovanie, kangaroo care, kangaroo mother care, skin to skin, koža na kožu, klokania metóda, kenguria starostlivosť, K-starostlivosť, predčasne narodené, prematúrny, prematúrne, novorodenec, inkubátor