Ako som sa dostala k noseniu

Uverejnené 1. december 2014

 

Pred narodením mojej dcéry som neustále počúvala jednu a tú istú radu – hlavne ju nenos! Naučí sa na to a ty nebudeš robiť nič iné. Keď sa narodila, túžila som ju mať stále v náručí. Čo robiť? Poslúchnuť seba alebo iných?

V pôrodnici som dostala rovnakú radu. Nechať v postieľke a dať cumlík, inak ma zotročí. Keď ma nevideli, ignorovala som ich názory a vyberala som ju a túlili sme sa k sebe.

 

Po príchode domov, kde som nebola pod drobnohľadom, som ju na rukách (v perinke) držala každú chvíľu. Často vracala, preto som čakala kým si odgrgne, čo niekedy trvalo dosť dlho. Vôbec mi to nevadilo, ale ako rástla bola čoraz ťažšia a časom pribudol ďalší problém – cestovanie. Bývame v Brne, kde sa pravidelne premiestňujeme električkami a nie každá električka je bezbariérová, takže veľakrát sa človek musí spoľahnúť na pomoc druhých. Okrem toho v určitých častiach dňa a na niektorých linkách je skoro nemožné nastúpiť. Napriek tomu som stále využívala kočiar.

 

Divné mamičky so šatkami

 

Postupne som začala okolo seba vnímať mamičky so šatkami a nosítkami. Najskôr mi pripadali „divné" a mala som pocit, že tie deti sa musia vo vnútri dusiť a trpieť bolesťami chrbta a nožičiek. Raz som však bola na jednom kurze, kde bola mama s pomerne veľkým dieťaťom v šatke. Na moje prekvapenie dieťatko bolo spokojné, bez problémov ho bez vyberania nakŕmila aj uspala. Hlavičku malo zakrytú a keď sa prebudilo vyzeralo ešte spokojnejšie! Odvtedy som na nich stále myslela, až som sa rozhodla, že si vyhľadám nejaké informácie. Čím viac som čítala, tým viac som začínala po nosení túžiť. A keď som narazila na skúsenosti mamičiek, vedela som, že nosiť budem. O šatke som ani neuvažovala jednak preto, že mi pripadala nedôveryhodne, viazanie pôsobilo zložito a pre štvormesačné dieťa mi prišlo vhodnejšie a pohodlnejšie nosítko. Dnes mám už na šatky iný pohľad, ale o tom zas inokedy.


Dva kroky k vlastnému nosítku

 

Už mi ostali iba dva kroky: presvedčiť manžela (a zároveň sponzora) a vybrať nosítko. Prvý krok nebol až taký náročný ako som predpokladala:) Potom som hľadala vhodné nosítko. Cez internet som takú drahú vec objednávať nechcela a hlavne: nevedela som podľa čoho si mám vybrať. Už dávnejšie, keď som túžila vyskúšať látkové plienky, objavila som úžasný obchodík v centre Brna. Predávajú v ňom i nosítka, preto moje prvé kroky viedli práve k nim. Prišli sme tam s manželom a sympatická predavačka nám ukázala niekoľko nosítok, povedala o výhodách a nevýhodách a všetky mi pomohla vyskúšať. Napokon som sa rozhodla pre červenú Manducu, pretože bola najpohodlnejšia a manželovi sa zase páčili poistky na zapínaní. Pani v obchode nám ukázala ako nosítko správne zapnúť a na čo máme dbať (kolienka vyššie ako zadoček, nožičky do tvaru M...).

 

Prvé nosenia

 

Prišli sme domov a ihneď ho vyskúšali na našom bábätku (v obchode sme skúšali s bábikou). A ajhľa! Dcérke sa to príliš nepáčilo. Nevadí! Prejdeme sa ešte po spálni, po obývačke... koliečko cez kuchyňu v kombinácii s hladkaním hlavičky a chrbátika zvyšovalo spokojnosť.

Medzi prvým a ďalšími noseniami sme mali menšiu pauzu. Keď som bola doma sama, bála som sa nosítko zapnúť. Čím dlhšie som nosenie odkladala, tým väčšmi strach narastal. Jedného dňa, keď som si ju veľmi chcela dať do nosítka, začala som uvažovať: Kúpila som si nosítko, aby som nosila! Bolo veľmi drahé na to, aby bolo pohodené na gauči! Nemôže to byť také ťažké, keď to s prehľadom zvláda toľko mamičiek! A mám predsa návod! Po malom motivačnom monológu o schopnostiach priemernej mamičky som sa rozhodla prekonať strach. Hneď prvé samostatné zapínanie som úspešne zvládla. Postupne sa z nemožného stala rutina.

Nákupy a cesty po meste sme zvládali oveľa pohodlnejšie a zvedavá hlavička vykúkajúca z nosítka bola radosťou bez seba :) A namiesto zaspávania pri dojčení sa večerným rituálom, na istý čas, stalo nosenie.

 

Začiatky môžu byť náročné. Bábätko zvyčajne protestuje a vy nemáte potrebnú istotu. Moja skúsenosť ma však presvedčila, že začať znamená uspieť. Možno nosenie nebude pre vás to pravé, ale ak to neskúsite, nikdy to nezistíte.

 

A čo vy? Nosíte, ešte stále váhate alebo dávate prednosť kočiaru?

 

 

Článok a fotografia uverejnené so súhlasom autorky. Ďakujeme za možnosť zdieľať tento príbeh ;-) 


 

Ak chcete zistiť o nosení viac, knižka o nosení detí je vám vždy k dispozícii zdarma po vyplnení formulára nižšie

 

nosenie detí, nosení detí, fyziologické, ergonomické, nosič, nosiče detí, nosítko, ergonomický nosič, baby šatka, šatka, baby šatky, šátek, šátky, elastická šatka, vak, baby vak, šatkovak, ring sling, sling, mei tai, klokanka, turistický nosič, zásady nosenia detí, správne nosenie, polohy nosenia, úväzy, úvazy, video, návody, návod, viazanie, návody na vázání, vazani satku, diskusie, fórum, rady, poradňa, poradne, kurzy nosenia, deti, dieťa, dieta, dieťatko, detské, bábätko, babatko, babetko, babatka, bábätka, baby, bábo, Hoppediz, Amazonas, Storchenwiege, Didymos, Girasol, Sanami, Nati, Moby, Mam, Manduca, Ergo, Patapum, Bondolino, Liliputi, Kibi, mamičky, mamicka, mama, žena, matka, otec, tato, rodinka, rodina, tehotná, tehotenstvo, materstvo, dojčenie, polohy dojčenia, polohy pri kojení, kojenie, nosíme deti, nosme deti, nosme sa, nosíme sa, nosenie na rukách, nosiť na rukách, adopcia, pestúnska starostlivosť, náhradná starostlivosť, adoptované deti, handicap, zdravotné postihnutie, handicapované deti, inak obdarované, telesné, mentálne, viacnásobné, zrakové, sluchové, chronické, postihnutie, poruchy, vady, klokankovanie, kangaroo care, kangaroo mother care, skin to skin, koža na kožu, klokania metóda, kenguria starostlivosť, K-starostlivosť, predčasne narodené, prematúrny, prematúrne, novorodenec, inkubátor