Mami, tati, schúľte ma!

Uverejnené 13. október 2014

Často sa stretávame s reakciami okolia, že našim deťom pri nosení v schúlenej polohe "ubližujeme". Ale opak je pravdou! Deti v schúlenej polohe hľadajú bezpečie a istotu. Prečo práve schúlená poloha a prečo nie práve vystretá poloha? Kde treba hľadať odpoveď?

Tonus, on je za všetkým! Ten výraz, ktorý mi v časoch, keď som ešte ani len nepomyslela na deti, nič nehovoril. Prečo je tak dôležitý a čo vlastne znamená?

 

Tonus

 

Tonus je vnútorné napätie svalov a ciev. U detí však často spomíname skôr svalový tonus. Je to svalové napätie, ktoré je potrebné k uskutočneniu akéhokoľvek podmieneného ako aj nepodmieneného pohybu. Na jednej strane ho ovláda riadiace centrum - mozog a miecha, na druhej strane sa nachádza výkonné centrum - samotné svalstvo a svaly. Každý sval má určité napätie. Pri výkone nejakej konkrétnej aktivity ide o súčinnosť viacerých svalov, ktoré uskutočňujú daný pohyb. Ak pre uskutočnenie tohto pohybu je toto napätie primerané, ide o normotonus. V prípade, že je zvýšené, hovoríme často o hypertonuse, naopak keď je znížené o hypotonuse. Počas vývoja sa svalové napätie mení. Kontroluje sa už na novorodeneckom oddelení a neskôr na pediatrickej ambulancie. V prípade, že nejde o odchýlky od normy, je súčasťou normálneho vývoja dieťaťa.

 

Ako teda tonus súvisí so schúlenou polohou?

 

Veľmi! Podľa hlbšej analýzy psychomotorického vývoja detí s vývojovými poruchami (zdroj: JOLLY Lucile, «Je te tiens ! Protège-moi…», L’approche psychomotrice auprès d’enfants avec Troubles Envahissants du Développement: Etre contenu, se tenir, s’ouvrir au monde, Bordeaux, 2013, dostupné tu) je práve tonus jedným z viacerých dôvodov schúlenej polohy dieťaťa. Ide o nerovnomerné rozloženie svalového napätia, kde končatiny v hypertonuse a telo až po hlavičku dieťaťa v hypotonuse. A práve toto rôznorodé svalové napätie je dôvodom prečo sa novorodenec nachádza v schúlenej polohe so zaguľateným chrbátikom, mierne predsadenou panvou, pokrčenými nohami a rukami pritiahnutým k telu. Toto schúlenie je pre dieťa prirodzené, je to poloha, v ktorej sa dieťa nachádzalo v maternici. V takejto polohe cíti bezpečie a istotu.

 

Možno ste si všimli aj pri vlastnom bábätku, že pri akomkoľvek vybočení z tejto polohy sa zväčša ľaká. To preto, že novorodenec bol v brušku v obmedzenom priestore maternice obklopený plodovou vodou maternice, kde nepôsobila gravitačná sila. No po pôrode sa dostáva do prostredia, kde pôsobí na neho vzduch, otvorený priestor a gravitačná sila. Vo voľnom priestore umožňuje schúlená poloha dieťaťu vymedziť si vlastné limity tela - priestor v ktorom sa cíti zvinuté do klbka, kde cíti svoje nohy a ruky, ktoré má pritiahnuté k brušku.

 

Takáto poloha rešpektuje psychomotorický vývoj dieťaťa, pretože je synonymom pre bezpečie a istotu. A je vhodná aj pri samotnom nosení detí. Pretože ako hovorí autorka knihy o senzorickom a motorickom vývoji dieťaťa a ich odchýliek A. Bullinger: "práve na základe tejto telesnej a psychickej istoty sa podporuje "otvorenie" tela k napriameniu a "otvorenie" psychiky k vonkajším vzťahom" (zdroj: BULLINGER A.: Le développement sensori-moteur de l’enfant et ses avatars, Ramonville Saint-Agne, éd. Eres, 2004, p.79).

 

Ale staršie deti sa zväčša už nenosia v typicky novorodeneckej schúlenej polohe?

 

Áno, je to pravda! Dieťa sa vyvíja a jeho tonus sa počas vývoja mení. V prípade, že nejde o výrazné odchýlky a zmeny tonusu nie sú podmienené poškodením mozgu, tieto zmeny sú fyziologické, čiže prirodzené pre vývoj dieťaťa. Vďaka nim dieťa zvyšuje svoje motorické schopnosti a mobilitu. Dieťa sa stáva aktívnejšie.

 

Vo veľmi zjednodušenej forme by sme mohli povedať, že zmena tonusu prebieha zhora nadol, teda od hlavy až po panvu a na úrovni končatín. Znižuje sa svalové napätie v končatinách - končatiny sa uvoľňujú a napriamujú. Naopak zvyšuje sa svalové napätie tela, chrbtového svalstva a hlavičky (samozrejme súbežne sa posilňujú aj ďalšie svalové partie napr. rúk a nôh, ale dieťa ich už nemá vo vôľou neovládateľnom zovretí, ale mysľou ich vie ovládať). Tento psychomotorický vývoj je veľmi komplexný a medzi jednotlivými etapami sa samozrejme nachádzajú ďalšie medzistupienky vývoja. My však stručne spomenieme aspoň dôležité míľniky vývoja dieťaťa -  zlepšuje sa koordinácia pohybov hlavy, uvoľňujú sa ruky a dlane, posilňuje sa chrbtové svalstvo s hrudníkom až po panvu, dieťa postupne zvláda sed a nakoniec vzpriamenú polohu, čiže stoj. Zo schúlenej polohy novorodenca sa dieťa postupne napriamuje a "otvára" vonkajšiemu svetu. V telesnom vývoji, ale ruka v ruke aj v psychickom vývoji.

 

Poloha pri nosení závisí od štádia psychomotorického vývoja dieťaťa. Novorodenec uprednostňuje schúlenú polohu s mierne predsadenou panvou a s naširoko rozkročenými nožičkami pritiahnutými k telu, zväčša zastrčenými pod sebou či na žabku (uložené vedľa tela), so schúleným chrbtom a hlavou opretou o nosiacu osobu. No ako sa bude vyvíjať, aj jeho telesné postavenie sa bude meniť: rozpätie panvy sa bude "otvárať" až dieťa obkročmo obkolesí nosiacu osobu. Ruky u novorodenca sú skryté v pomôcke na nosenie, ale staršie deti si ich už zväčša kladú von z nosiacej pomôcky. Rovnako ako sa bude zlepšovať koordinácia hlavičky v bdelom stave, staršie batoľa ju už bude aktívne používať a otáčať zvedavo zo strany do strany. Chrbát u starších detí už tiež nie je taký zaoblený ako u novorodencov.  

 

Avšak niektoré prvky schúlenej polohy nájdeme aj u starších detí, hlavne keď chcú relaxovať ale najmä keď zaspia - v spánku sa tonus mení, svalstvo sa uvoľní, deti sa zväčša schúlia do klbka, hlavičku si oprú o nosiacu osobu. Je to pre nich stále tá ubezpečujúca poloha z maternice. Nevedomky sa pri spaní stále k nej vracajú - do toho bezpečného hniezda lásky, ktoré im poskytovala maternica. 

 

A povedzme si úprimne, nestalo sa Vám, keď ste sa cítili veľmi ohrozený, keď ste cítili nepohodu, že ste sa utiekli k takejto polohe? Už nie raz som si všimla analógiu medzi novorodeneckým postavením tela a polohou, ku ktorej sa v neistote utiekame - do schúleného klbka s guľatým chrbtom a nohami pritiahnutými k telu. Táto analógia mi nepríde čisto náhodná! Keď potrebujeme, naše bezpečie z prenatálneho prostredia si takto vytvoríme a schúlime sa do klbka. Tak sa nebojte a schúľte si aj to svoje bábätko. Vedzte, keby vedelo rozprávať, určite by vám povedalo: Mami, tati, schúľte ma!

 

Ak chcete zistiť o nosení viac, knižka o nosení detí je vám vždy k dispozícii zdarma po vyplnení formulára nižšie

 

nosenie detí, nosení detí, fyziologické, ergonomické, nosič, nosiče detí, nosítko, ergonomický nosič, baby šatka, šatka, baby šatky, šátek, šátky, elastická šatka, vak, baby vak, šatkovak, ring sling, sling, mei tai, klokanka, turistický nosič, zásady nosenia detí, správne nosenie, polohy nosenia, úväzy, úvazy, video, návody, návod, viazanie, návody na vázání, vazani satku, diskusie, fórum, rady, poradňa, poradne, kurzy nosenia, deti, dieťa, dieta, dieťatko, detské, bábätko, babatko, babetko, babatka, bábätka, baby, bábo, Hoppediz, Amazonas, Storchenwiege, Didymos, Girasol, Sanami, Nati, Moby, Mam, Manduca, Ergo, Patapum, Bondolino, Liliputi, Kibi, mamičky, mamicka, mama, žena, matka, otec, tato, rodinka, rodina, tehotná, tehotenstvo, materstvo, dojčenie, polohy dojčenia, polohy pri kojení, kojenie, nosíme deti, nosme deti, nosme sa, nosíme sa, nosenie na rukách, nosiť na rukách, adopcia, pestúnska starostlivosť, náhradná starostlivosť, adoptované deti, handicap, zdravotné postihnutie, handicapované deti, inak obdarované, telesné, mentálne, viacnásobné, zrakové, sluchové, chronické, postihnutie, poruchy, vady, klokankovanie, kangaroo care, kangaroo mother care, skin to skin, koža na kožu, klokania metóda, kenguria starostlivosť, K-starostlivosť, predčasne narodené, prematúrny, prematúrne, novorodenec, inkubátor